Objednat předplatné Zákony pro lidi PLUS
Porovnání znění
Balíčky poznámek

Předpis nemá balíčky komentářů! Přidejte si svůj balíček.

Přidej k oblíbeným

Vyhláška č. 145/1992 Sb.Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o ľudových školách jazykov, jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach

Částka 32/1992
Platnost od 09.04.1992
Účinnost od 09.04.1992
Tisková verze Stáhnout PDF Stáhnout DOCX

přidejte vlastní popisek

145

VYHLÁŠKA

Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky

z 3. februára 1992

o ľudových školách jazykov, jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach

Ministersvo školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky podľa § 45 ods. 2 a 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1978 Zb. o školských zariadeniach ustanovuje:


§ 1

Ľudová škola jazykov

(1) Ľudovú školu jazykov možno zriadiť,1) ak sa v nej vyučuje najmenej 90 vyučovacích hodín týždenne. Pri nižšom počte vyučovacích hodín môže školská správa ľudovú školu jazykov pričleniť k niektorej základnej škole, kde sú na to personálne a materiálne podmienky. V takomto prípade ľudovú školu jazykov a základnú školu riadi jeden riaditeľ.

(2) Ak v ľudovej škole jazykov klesne počet vyučovacích hodín pod 40 v týždni, škola sa ku koncu školského roku zruší.1)

(3) Organizačnou formou vyučovania v ľudovej škole jazykov je kurz. Možno zriadiť

a) základný kurz v rozsahu najviac 420 vyučovacích hodín pre

1. žiakov základných škôl,

2. ostatných uchádzačov,

b) konverzačný kurz v rozsahu 280 až 350 vyučovacích hodín nadväzujúci na základný kurz.

(4) Kurzy pre žiakov základných škôl môžu mať najviac 4 vyučovacie hodiny v týždni. Počet vyučovacích hodín v týždni určí riaditeľ ľudovej školy jazykov tak, aby študujúci absolvovali 420 vyučovacích hodín najskôr za dva školské roky a najneskôr za šesť školských rokov.

§ 2

Jazyková škola

(1) Jazykovú školu možno zriadiť,1) ak sa v nej vyučuje najmenej 150 vyučovacích hodín v týždni. Pri nižšom počte vyučovacích hodín v týždni môže školská správa jazykovú školu pričleniť k niektorej strednej škole, kde sú na to personálne a materiálne podmienky. V takomto prípade jazykovú školu a strednú školu riadi jeden riaditeľ.

(2) Ak sa na jazykovej škole pri strednej škole vyučuje aspoň 100 vyučovacích hodín v týždni, zriaďuje sa funkcia zástupcu riaditeľa pre jazykovú školu. Pri nižšom počte vyučovacích hodín v týždni ako 100 zriaďuje sa funkcia vedúceho oddelenia.

(3) Ak klesne v jazykovej škole počet vyučovacích hodín pod 40 v týždni, škola sa ku koncu školského roku zruší.1)

(4) Na jazykovej škole sa podľa potreby zriaďujú oddelenia jednotlivých jazykov. Vedúci oddelení sú z radov učiteľov. Vedúcimi oddelení môžu byť i zástupcovia riaditeľa školy. Zástupcovi riaditeľa školy nepatrí odmena za vykonávanie funkcie vedúceho oddelenia.

(5) Organizačnou formou vyučovania v jazykovej škole je kurz. Možno zriadiť

a) základný kurz na osvojenie základov jazyka v rozsahu najviac 420 vyučovacích hodín,

b) stredný kurz na prehĺbenie a rozšírenie znalosti jazyka v rozsahu 280 až 315 vyučovacích hodín,

c) vyšší špecializovaný kurz na osvojenie odborno-špecifických a profesionálne orientovaných jazykových znalostí v rozsahu 280 až 315 vyučovacích hodín,

d) prípravný kurz v rozsahu 105 až 140 vyučovacích hodín na

1. štátnu základnú jazykovú skúšku,

2. štátnu všeobecnú jazykovú skúšku,

3. štátnu špeciálnu jazykovú skúšku pre odbor prekladateľský a odbor tlmočnícky,

e) konverzačný kurz

1. nadväzujúci na základný kurz v rozsahu 280 až 350 vyučovacích hodín,

2. nadväzujúci na stredný kurz v rozsahu 140 až 280 vyučovacích hodín,

f) špeciálny kurz, ktorého rozsah a obsah určí riaditeľ jazykovej školy podľa charakteru a aktuálnej spoločenskej potreby,

g) špecializovaný kurz pre absolventov strednej školy v rozsahu 420 až 700 vyučovacích hodín.

(6) Plán kurzov a v kurzoch uvedených v odseku 5 písm. f) a g) aj rozsah vyučovacích hodín schvaľuje riaditeľ jazykovej školy.

(7) Počet vyučovacích hodín v týždni v kurze uvedenom v odseku 5 písm. a) určí riaditeľ jazykovej školy tak, aby 420 vyučovacích hodín študujúci absolvovali najskôr za dva školské roky a najneskôr za šesť školských rokov. Počet vyučovacích hodín v týždni v ostatných kurzoch sa určí tak, aby 140 až 350 vyučovacích hodín študujúci absolvovali najskôr za jeden rok a najneskôr za päť školských rokov. Kurz v rozsahu 105 až 140 vyučovacích hodín absolvujú študujúci za jeden školský rok.

(8) Vyučovacie hodiny v kurze môžu byť sústredené na jeden deň. V kurze s piatimi a viac hodinami v týždni sa rozdeľujú na dva až päť dní v týždni.

(9) V jazykovej škole možno zriadiť diaľkové štúdium jazykov. Pre študujúcich sa organizujú konzultácie v rozsahu 4 až 6 vyučovacích hodín mesačne.

§ 3

Organizácia vyučovania

(1) Kurz možno zriadiť pri počte najmenej 15 a najviac 25 uchádzačov. Ak klesne počet študujúcich v kurze pod 10, o jeho zrušení rozhodne riaditeľ školy. Na vyučovanie orientálnych a menej rozšírených jazykov je možné zriadiť kurz v prvom ročníku už pri počte 6 a v ďalších ročníkoch pri počte 5 študujúcich. Ak klesne počet študujúcich v prvom ročníku pod 5 a v ďalších ročníkoch pod 4, kurz sa na konci školského roku zruší.

(2) Na organizáciu vyučovania a školské prázdniny v škole sa vzťahujú osobitné predpisy.2)

§ 4

Prijímanie na štúdium

(1) Uchádzači o štúdium sa prihlasujú do kurzu spôsobom a v termíne, ktorý určí riaditeľ školy; prijíma ich riaditeľ školy.

(2) Do kurzu sa prednostne prijímajú osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktoré na štúdium odporučí posudková komisia sociálneho zabezpečenia a pre ktoré je štúdium v škole prípravou na pracovné uplatnenie.

§ 5

Hodnotenie študijných výsledkov

(1) Študijné výsledky študujúcich sa hodnotia na konci každého polroku. S hodnotením oboznámi učiteľ kurzu študujúcich ústne. O úspešnom ukončení kurzu vydá škola na požiadanie študujúceho osvedčenie.

(2) Žiakom základných a stredných škôl na požiadanie vydá osvedčenie tiež na konci každého školského roku.

(3) Prospech študujúcich sa hodnotí tromi stupňami: výborný, prospel, neprospel.

(4) Študujúci, ktorý bol na konci školského roku klasifikovaný tretím stupňom, alebo nebol klasifikovaný, nemôže byť zapísaný do vyššieho ročníka kurzu.

§ 6

Zápisné a školné

(1) Práva a povinnosti študujúcich upravuje vnútorný poriadok školy schválený riaditeľom školy.

(2) Zápisné a školné určuje riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade. Študujúci zaplatia pred začatím vyučovania zápisné a školné na celý školský rok, ak riaditeľ neurčí inak.

(3) Na žiadosť študujúceho, alebo jeho zákonného zástupcu, ak je študujúci neplnoletý, môže riaditeľ školy, čiastočne alebo celkom odpustiť školné v odôvodnených prípadoch, najmä zo sociálných dôvodov. Od platenia školného môžu byť oslobodené osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktoré na štúdium odporučila posudková komisia sociálneho zabezpečenia a pre ktoré je štúdium v škole prípravou na pracovné uplatnenie.

(4) Ak oznámi študujúci do jedného mesiaca po začatí školského roku a preukáže, že sa z vážnych osobných dôvodov, najmä zdravotných, nemôže kurzu zúčastniť, škola je povinná vrátiť mu celé školné.

(5) Škola vráti za rovnakých podmienok polovicu školného tiež študujúcemu, ktorý sa do jedného mesiaca pred začiatkom druhého polroku z kurzu odhlási.

(6) Pomernú časť školného vráti aj študujúcim zrušeného kurzu, alebo oddelenia kurzu, ktorí zrušenie kurzu nezavinili, ak nemožno týchto študujúcich preradiť do iného kurzu, alebo oddelenia kurzu.

(7) Škola vráti celé školné tiež právnickej osobe, ktorá zruší žiadosť o zriadenie kurzu do 31. júla.

(8) V iných prípadoch sa školné, ani jeho časť nevracia.

§ 7

Určovanie počtu zástupcov riaditeľa

Počet zástupcov riaditeľa ľudovej školy jazykov a jazykovej školy sa určí podľa počtu tried, pričom 19 vyučovacích hodín v týždni v kurzoch ľudovej školy jazykov, alebo jazykovej školy sa počíta ako jedna trieda. Jeden zástupca sa určí pri počte aspoň 8 tried, dvaja zástupcovia pri počte aspoň 19 tried, traja zástupcovia pri počte aspoň 31 tried. Ďalšieho zástupcu riaditeľa možno určiť na každých ďalších 20 tried.

§ 8

Štátne jazykové skúšky

(1) Štúdium na jazykovej škole môže byť ukončené štátnou jazykovou skúškou. Štátnu jazykovú skúšku môže vykonať aj uchádzač, ktorý v jazykovej škole neštudoval.3)

(2) Štátna jazyková skúška je základná, všeobecná a špeciálna. Štátnu špeciálnu jazykovú skúšku možno vykonať pre prekladateľský odbor a pre tlmočnícky odbor.

(3) Štátnou jazykovou skúškou sa overuje stupeň osvojenia cudzieho jazyka v rozsahu určenom skúšobným poriadkom podľa druhu štátnej jazykovej skúšky.

(4) Štátnu základnú jazykovú skúšku možno vykonať po dovŕšení sedemnásteho roku veku študujúceho, ostatné skúšky po dovŕšení osemnásteho roku veku. Riaditeľ jazykovej školy môže výnimočne povoliť vykonanie štátnej základnej jazykovej skúšky a štátnej všeobecnej jazykovej skúšky i mladšiemu uchádzačovi, ak preukáže potrebné jazykové vedomosti a zručnosti.

(5) Štátnu špeciálnu jazykovú skúšku môžu vykonať uchádzači, ktorí úspešne absolvovali štátnu všeobecnú jazykovú skúšku. Riaditeľ jazykovej školy môže povoliť výnimku uchádzačovi, ktorý preukáže požadované vedomosti dokladom o získaní vysokoškolskej kvalifikácie v príslušnom študijnom odbore, prípadne iným dokladom.

(6) O štátnej jazykovej skúške sa vyhotovuje protokol.4)

(7) O úspešne vykonanej štátnej jazykovej skúške sa vydáva vysvedčenie.

(8) Jazyková škola na požiadanie za odplatu na základe vykonanej skúšky vydáva osvedčenie o stupni zvládnutia cudzieho jazyka aj osobám, ktoré v jazykovej škole neštudujú.

§ 9

Skúšobné obdobie, prihlášky na skúšky a termíny skúšok

(1) Štátne jazykové škúšky sa konajú spravidla dvakrát do roka. Na štátne jazykové škúšky sa uchádzači prihlasujú v jazykovej škole. Termín podania prihlášok a konania štátnych jazykových skúšok určí riaditeľ jazykovej školy.

(2) Súčasne s podaním prihlášky na štátnu jazykovú skúšku uchádzač uhradí určenú sumu. Výšku sumy za jednotlivé druhy štátnych skúšok vyhlási riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade.

(3) Termín konania štátnej jazykovej skúšky oznámi jazyková škola uchádzačovi najmenej mesiac pred jej konaním. Ak sa uchádzač včas nedostaví na skúšku, suma sa mu nevráti. Škola však môže uchádzačovi z vážnych osobných, najmä zdravotných dôvodov, určiť náhradný termín na vykonanie štátnej jazykovej skúšky. Za štátnu jazykovú skúšku v náhradnom termíne uchádzač znova neplatí.

§ 10

Komisia pre štátne jazykové skúšky a skúšobné komisie

(1) Štátne jazykové skúšky v jazykovej škole riadi komisia pre štátne jazykové skúšky. Predsedu komisie a členov komisie pre štátne jazykové skúšky na návrh riaditeľa jazykovej školy schvaľuje príslušná školská správa. Členov schvaľuje spravidla na obdobie troch rokov, a to do konca februára príslušného roku.

(2) Štátna jazyková skúška sa koná pred trojčlennou skúšobnou komisiou, ktorá sa skladá z predsedu a dvoch členov. Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie určí predseda komisie pre štátne jazykové skúšky spomedzi členov komisie pre štátne jazykové skúšky. Predseda skúšobnej komisie riadi prácu skúšobnej komisie a zodpovedá za úroveň a klasifikáciu štátnych jazykových skúšok. Predseda komisie pre štátne jazykové škúšky môže byť súčasne predsedom skúšobnej komisie.

§ 11

Spoločné ustanovenia o štátných jazykových skúškach

(1) Štátne jazykové skúšky sa skladajú z písomnej a ústnej časti. Témy písomnej časti jazykových skúšok určí riaditeľ školy.

(2) Výsledok písomnej časti a výsledok ústnej časti štátnych jazykových skúšok hodnotí sa stupňami 1 - výborný, 2 - veľmi dobrý, 3 - dobrý, 4 - nevyhovel(a).

(3) Uchádzač, ktorý nevyhovel pri písomnej časti štátnej jazykovej skúšky, nemôže vykonať ústnu časť štátnej jazykovej skúšky.

(4) Celkový výsledok štátnych jazykových skúšok, ktorý sa určí podľa výsledkov písomnej a ústnej časti jazykovej skúšky, hodnotí sa stupňami prospel s vyznamenaním, prospel veľmi dobre, prospel, neprospel.

(5) Uchádzač

a) prospel s vyznamenaním, ak na písomnej i na ústnej časti štátnej jazykovej skúšky bol hodnotený stupňom 1-výborný,

b) prospel veľmi dobre, ak na písomnej a na ústnej časti štátnej jazykovej skúšky nebol hodnotený horšie ako stupňom 2-veľmi dobrý,

c) prospel, ak na písomnej a na ústnej časti štátnej jazykovej skúšky nebol hodnotený horšie ako stupňom 3-dobrý,

d) neprospel, ak na ústnej časti štátnej jazykovej skúšky bol hodnotený stupňom 4-nevyhovel.

(6) Na vysvedčenie o vykonaní štátnej jazykovej skúšky sa dáva odtlačok okrúhlej pečiatky jazykovej školy a podpíše ho predseda skúšobnej komisie pre štátne jazykové skúšky a riaditeľ jazykovej školy.

(7) Uchádzačovi, ktorý na štátnej jazykovej skúške neprospel, môže komisia pre štátne jazykové skúšky povoliť jej opakovanie za podmienok uvedených v skúšobnom poriadku pre štátne jazykové skúšky na jazykových školách. Pri opakovaní štátnej jazykovej skúšky zaplatí kandidát určenú sumu.


§ 12

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 88/1979 Zb. o ľudových školách jazykov, jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.

§ 13

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Minister:
Pišút v. r.

Poznámky pod čarou

1) § 5 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

2) § 5 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole.
§ 19 vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách.

3) § 14 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1978 o školských zariadeniach.

4) Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 63/1976 Zb., ktorou sa určujú kritériá na posudzovanie písomností ako archívnych dokumentov a upravujú niektoré podrobnosti postupu pri vyraďovaní (škartácii) písomností.

Přesunout nahoru